Pokiaľ niekomu skutočne záleží na tom, či svoje vysnívané miesto dostane, začne sa na pohovor svedomito pripravovať. Existuje mnoho článkov, ktoré dávajú rady o tom, ako sa správne na pohovor pripraviť – avšak personalista dokáže položiť aj otázky, na ktoré sa veľmi ťažko odpovedá. Medzi nich spadá napríklad aj otázka: Viete mi povedať niečo o sebe? Čo by si odpovedal ty?
Tomuto sa radšej vyhni:
Opis svojho života
V prvom rade ľudia celkom otázku nepochopia a prevažne začnú túto otázku brať subjektívnejšie než by sa mala. Určite nezačínaj rozprávať svoj životný príbeh – to kde si sa narodil, ako si vyrastal a podobne. V prvom rade si a pohovore a tu je potrebné rozprávať o predchádzajúcich profesiách a úspechoch v zamestnaní. Navyše, tieto odpovede bývajú väčšinou prehnane komplikované a zdĺhavé. Takže skutočne si dvakrát premysli o čom budeš presne rozprávať.
Nepotrebné informácie
Áno, na pohovore musíš najlepšie porozprávať o sebe a svojich pozitívach a úspechoch v práci – avšak, je potrebné separovať. Je potrebné, aby si dobre spoznal prácu, o ktorú sa uchádzaš a podľa toho aj vedel, ktoré vlastnosti a úspechy z teba vytvoria najlepšieho adepta pre tú prácu.
Neviem, čo chce vedieť
Niektorí odpovedajú otázkou : Čo by ste chceli vedieť? Toto personalistovi naznačuje, že presne neviete, ktoré kvality si u seba ceníš a naopak, ktorými by si vedel prispieť do kolektívu či práce samotnej.
Skús to takto:
Ako bolo naznačené vyššie, je dôležité poznať podstatné informácie o firme – vedieť, čo u adepta hľadajú a aké pozitíva si cenia. Samozrejme, nemôžeš si zabudnúť preštudovať ani to, čo sa požaduje pre samotnú prácu. Preto neexistuje 100 % správna odpoveď, ktorá by platila pre každý pohovor. Skutočne to záleží iba na tom, čo si preštuduješ, ako to spracuješ a čo o sebe povieš.
Ak sa snažíš nájsť si prácu v úplne novom odvetví a ešte nemáš celkom úspechy, ktorými by si sa chcel pochváliť, inými slovami ti chýba prax, nevešaj hlavu. Dnes je skutočne mnoho ľudí, ktorí doštudovali, ale zamestnali sa úplne v inom odbore. Je dôležité mať najmä záujem – teda aj mimo školy alebo mimo práce. Navyše skúsenosti, ktorá by sa ti mohli do nového zamestnania hodiť môžeš postrehnúť aj pri každodenných situáciách, stačí prax alebo dobrovoľníctvo a ostatné je iba na tom, ako to podáš a ako sa tomu budeš aj mimo povinnosti venovať.