Pod pojmom biomasa si môžeme predstaviť všetky látky tvoriace telá všetkých organizmov. Bez ohľadu na to či ide o baktérie, huby, rastliny alebo živočíchy. Pre nás je z tohto balíka zaujímavá tzv. energetická biomasa. Jednoduchšie povedané sa jedná o “biopalivá”, ktoré môžeme využiť ako zdroj energie. Biopalivá ďalej delíme podľa rôznych kritérií na pevné, kvapalné a plynné.
Pre nás je zaujímavé pevné biopalivo, ktoré sa delí podľa pôvodu na odpadnú biomasu a na cielene pestovanú biomasu v podobe rýchlorastúcich drevín a energetických bylín.
Kusové drevo
Drevo je je využívané človekom od nepamäti. Bolo používané na výrobu nástrojov, obydlí, ako zdroj kúrenia alebo aj dopravných prostriedkov. Do dnešného dňa je ťažké nájsť lepšiu alternatívu pre kusové drevo a v poslednom čase vidíme návrat k nemu.
Špecifický a pre nás zaujímavý druh dreva je „palivové drevo“. Môžeme tak nazvať všetku drevnú biomasu slúžiacu ako zdroj energie. Základné delenie palivového dreva je na „tvrdé“ listnaté a „mäkké“ ihličnaté drevo.
Delíme ho preto, lebo ihličnaté drevo horí rýchlejšie, preto aj rýchlejšie odovzdá teplo, zatiaľ čo listnaté drevo horí pomalšie a predlžuje tak ako často musíte drevo prikladať. Okrem toho, v rámci zachovania čo najnižšej stopy, by sme mali používať také drevo, aké je v danej oblasti k dispozícii a nedovážať ho pre potreby kúrenia stovky až tisícky kilometrov.
Najdôležitejší údaj o dreve je jeho vlhkosť alebo aj “obsah vody”. Čerstvé drevo obsahuje cca 50% vody, minimálne ho treba sušiť jeden rok, vtedy obsah vody klesne pod 30%. Odporúčame drevo sušiť 2-3 roky pre najoptimálnejší výsledok pod 20% obsahu vody. Pokiaľ používame drevo s vyšším obsahom vody, veľká časť energie, ktorú drevo pri spalovaní vyrába sa využije na odparenie vody a horenie je poznačené negatívnymi sprievodnými javmi (dehtovanie, dymenie, pokles výkonu)
Pri kúpe dreva by bolo najideálnejšie dozvedieť sa veľmi dôležitý údaj a to, koľko platíte za kWh či GJ. Jeden kilogram suchého dreva má asi 4,5 kWh energie a je na nás a našom kotli, koľko z toho dokážeme využiť na vykúrenie domácnosti. Moderný kotol na kusové drevo dokáže účinne využiť až 90% tejto energie, klasický kotol má účinnosť niekde okolo 50-60%. Najviac objemovej hmotnosti zo suchého dreva nájdeme v dreve z jaseňa, javoru, gaštana, dubu, či buku. Najmenej získame napríklad zo smreku, jedle alebo topola.
Kúrenie drevom je pomerne ekologická voľba, keďže pri horení dreva sa uvoľní len toľko uhlíka, koľko sa v ňom akumulovalo počas rastu. Drevo používané na kúrenie je väčšinou nevhodné na iné využitie. Palivové drevo je preto aj násobne lacnejšie, ako drevo určené napríklad na výrobu nábytku a iné spracovanie. Skvelé na ňom je aj to, že zbytková hmota po spaľovaní, drevný popol, je možno použiť ako kvalitné hnojivo do záhrady.
Drevené pelety
Technológia peletovania nie je ultra moderný vynález. O jej propagovanie sa však v posledných rokoch postaralo v Európe najmä Švédsko. S narastajúcimi cenami za fosílne palivá a záväzkov na znižovanie emisií sa povedomie o peletách rozšírilo povedomie o peletách do celej EÚ rýchlosťou blesku.
Prečo je to tak? Veľkú obľubu si pelety získali pre relatívne stálu cenu a dynamický vývoj a výrobu kotlov na spaľovanie peliet. Ich výroba sa riadi určitými pravidlami a nazýva sa tiež “tekuté drevo”. Vyrábajú sa z čistých pilín a hoblín bez pridania ďalších chemických látok. Ako spojivo sa používa lignín obsiahnutý v surovine. Najkvalitnejšie pelety sú biele, menej kvalitné tie, ktoré sa výrabajú s pridaním kôry. Výhrevnosť je obdobná ale menej kvalitné pelety majú viac popola a podľa použitého materiálu môžu spôsobovať komplikácie pri automatickom režime kúrenia. Pelety vznikajú technologickým procesom, ktorý má viacero krokov (triedenie - vlhčenie/sušenie - lisovanie materiálu pri vysokom tlaku - chladenie - balenie).
Stretnúť sa môžete aj s použitím iného materiálu na výrobu peliet, nazývame ich agropelety. Tie naozaj neodporúčame na použitie v malých kotloch, pri ich spaľovaní totiž prichádza k javu spekania horáku, vznikajú aj nežiadúce oxidy dusíka a síry.
Peletky majú výhrevnosť okolo 17,5 MJ/kg a priemerný obsah vody do 10%. Najideálnejšie je ak nakúpite veľké množstvo peliet v letných mesiacoch, kedy sú ceny nižšie, naplníte zásobník na pelety s automatickým dávkovaním. Takéto kúrenie je veľmi jednoduché na používanie, ekologické a hlavne ekonomické. Drevný popol môžete rovnako ako pri kusovom dreve použiť ako hnojivo do záhrady.
Dajte si ale pozor, pri použití nevhodných peliet sa znižuje aj výkon kotla a takéto kúrenie sa pre vás stáva kontraproduktívne a neefektívne. Najlepšie urobíte, ak sa poradíte s vašim dodávateľom kotla, aké pelety je najvhodnejšie do vášho modelu peletového kotla kupovať.
Drevná štiepka
Drevná štiepka je v zásade použitie všetkého drevného materiálu do najmenšieho kusu. Využívajú sa naň aj časti stromu, ktoré by boli inak bezcenné - napríklad haluze, konáre, odrezky, ťažobný odpad. Prispieva to teda k vyčisteniu lesov, ale aj 100% využitiu vyťažených stromov.
Zaujímavosťou môže byť napríklad aj využitie tzv. energetických plodín, ktoré sa špeciálne pestujú na spaľovanie, pretože sú nenáročné na rast v rôznych podmienkach (dokážu sa asimilovať podnebiu). Jedným príkladom je aj plodina “miscanthus”, jej stonka je po 3 rokoch vysoká až 3-4 metre a má obrovskú výhrevnosť pri spaľovaní.
Kúrenie biomasou je v porovnaní s plynom náročnejšie na vstupnú investíciu a priestor, ale na rozdiel od plynu, kde v platba za faktúru za plyn odchádza do zahraničia, platba za biomasu zostáva v domácej ekonomike a pri kúrení drevenou štiepkou dokonca v regióne. Využívanie biomasy ako zdroja tepla je ekologické lebo pri jeho horení sa uvoľňuje len toľko oxidu uhličitého, koľko ho rastlina absorbuje zo vzduchu počas svojho rastu.